Môj prvý pokus

Na Vianoce som si priala háčik a vlnu. Chcela som to skúsiť. Nemala som veľké očakávania. Keď som bola malá, som štrikovala, ale formou - mami začni mi, a robila som len šály :)

Takže moje predstavy o háčkovaní boli také, že radšej si to vyskúšam a uvidím. To si ale asi veľa háčkarok povedalo, že? No a pomocou youtube som sa učila urobiť môj prvý uzol a moju prvú retiazku. Bolo to vtedy take zábavné, pretože som ani poriadne nevedela, ako mám ten jeden háčik chytiť, ako pracovať s vlnou, no proste začiatočníčka úplná. Tak ma to bavilo, že som ani nevedela a už dávno bol čas ísť spať. To bolo koncom decembra.

Na druhý deň som si večer znova sadla do hojdacieho kresla, pustila si youtube a hor sa do toho. Už mi to išlo lepšie a na ďalší deň oveľa lepšie.

Samozrejme som si nechcela len niečo dokola skúšať, tak som si našla návod na čiapku. Začala som s tým, že to bude pokus, veď na tom sa naučím, a potom urobím Adamkovi (môjmu synovi). Celá som bola natešená, keď môj výtvor sa aj začal podobať na reálnu čiapku. Medzitým som si ale išla kúpiť inú vlnu, teplejšiu, takže som už "skúsená" začala odznovu, farby som sa ale držala. Urobila som si základ čiapky, urobila som si ušká. lebo samozrejme medvediu som chcela, ušká som prišila, to som si tiež musela kúpiť ihlu, lebo až tak vybavená som doma nebola. Vyskúšala som ju, trošku predĺžila základ a bolo. Celá vytešená som sa dala manželovi odfotiť. Takú veľkú radosť som mala z môjho prvého výtvoru, čo určite veľa z vás úplne chápe ;)


A takto som začala.